Ako som prekročila hranicu dospelosti - po druhýkrát

Autor: Martina Mihalkovicova | 12.11.2018 o 8:49 | (upravené 13.11.2018 o 6:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  521x

Vo všeobecnom ponímaní, sa dovŕšením osemnásteho roku, stávame plnoletými, a teda dospelými.  Je však 18 odžitých rokov, okrem plnoletosti, i zárukou dospelosti? 

Dospelosť a plnoletosť vnímam ako dve odlišné slová, ktoré má naša spoločosť tendenciu spájať. Slovo "plnoletý" Slovník slovenského jazyka definuje ako "dosahujúci zákonom určený vek potrebný pre svojprávnosť". Teda, plnoletý = 18-ročný. Pre porovnanie, výklad slova dospelý je "s ukončeným fyzickým vývojom, dorastený, vyvinutý, zrelý (obyč. pohlavne)". Byť fyzicky zrelý, však nutne nemusí znamenať aj zrelosť psychickú. Dospelosť považujem za mentálny stav bytia. Verím teda, že tieto dva pojmy nemožno zlučovať.

Tiež som sa donedávna pokladala za takto plnoleto-dospelú. Že som dospelá nebola som zistila až v momente, kedy som sa ňou skutočne, chtiac-nechtiac, stala. V momente, kedy som sa ocitla na druhej strane oceánu, bez mojich najbližších, odkázaná len na vlastnú životaschopnosť. Môj pobyt v Amerike ma neustále učí, čo všetko toto slovo obnáša.

V prvom rade samostatnosť. Tá už pre mňa neznamná len plniť si svoje každodenné potreby a povinnosti. Je to tiež schopnosť spoliehať sa iba na seba a nerátať s pomocou iných, tak ako doteraz. Nestrácať hlavu v tažkej situácií, nepanikáriť. Neustále v sebe pestovať myšlienku, že všetko sa dá zvládnuť, nech už sú okolnosti akékoľvek. 

Ďalej zodpovednosť, vlastnosť, ktorá v mojom živote doposiaľ nehrala veľkú rolu, no zrazu figuruje na poprednej priečke v rebríčku mojich priorít. Zisťujem, že zodpovedné životné rozhodnutia sú častokrát trpké. Koniec-koncov, odísť do zahraničia bolo jedno z takýchto trpko-radikálnych rozhodnutí. Avšak, pevne verím, že práve tieto rozhodnutia sú kľúčové a formujú nás v dospelé osobnosti. 

Byť dospelý tiež znamená vedieť kto som. A tým nemyslím poznať svoje osobné údaje. Mám na mysli uvedomovať si akým človekom chcem byť. Vedieť kam a k čomu má smerovať môj život. Alebo aspoň tušiť. Poznať svoje priority a hodnoty, ako aj hodnotu vlastnú. Samozrejme, podľa toho všetkého konať.  

Zatiaľ neviem, koľkokrát ešte hranicu dospelosti prekročím. Môj druhýkrát bol, narozdiel od prvého razu, vedomý, neznamenal len 18 odžitých rokov a svojprávnosť. Túto hranicu dospelosti som pokorila tu, sama, tisícky kilometrov od domova. Paradoxne, dnes slávim 21 rokov - americkú plnoletosť. Takže, nazdravie! Tentokrát neslávim plnoletosť, ale dospelosť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Tóth vo výpovedi tvrdil, že sledoval ďalších novinárov aj Sulíka

Sledovanie novinárov si objednal Kočner.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zabije trikrát viac Slovákov ako autonehody

Ako funguje očkovanie a prečo sú antivakcinačné hnutia.

Komentár Zuzany Kepplovej

Prečo si Tóth myslí, že nepochybil

Podľa Kočnerovho informátora žiadny verejný záujem neexistuje.


Už ste čítali?